Slovensko potrebuje viac dôvery. Môžu k nej prispieť aj firmy

Členovia BLF mali možnosť vypočuť si prezentáciu výsledkov najnovšieho prieskumu Vnímanie zodpovedného podnikania verejnosťou na Slovensku 2025, ktoré predstavil Martin Slosiarik z agentúry Focus. Na prieskum nadviazal rozhovor so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom z FSEV UK, ktorý sa venoval téme súčasného Slovenska a posilňovania dôvery medzi nami. Program doplnila prezentácia Petry Ľuptákovej z Nadácie Pontis o Fonde pre transparentné Slovensko ako nástroji na podporu právneho štátu.

Majú firmy podnikať zodpovedne?

Zodpovedné podnikanie sa na Slovensku stalo novou spoločenskou normou. Ako vysvetlil Martin Slosiarik z agentúry Focus, očakávania verejnosti sa za posledné roky zásadne zmenili: „Firmy dnes od ľudí nedostávajú kredit len za to, že vyrábajú a tvoria zisk. Očakáva sa od nich, že budú transparentné, férové, že budú chrániť životné prostredie, starať sa o zamestnancov a podporovať komunitu.“

Posun je viditeľný aj v konkrétnych postojoch. Kým ešte v roku 2008 nevedela väčšina populácie spontánne uviesť jedinú zodpovednú firmu, dnes je to už len tretina. „Ľudia si už pod týmto pojmom dokážu predstaviť obsah a vedia ho spájať s konkrétnymi značkami,“ dodal Slosiarik.

Prieskum sa dotkol aj témy reputačných kríz. Podľa Slosiarika väčšina verejnosti dokáže po čase odpustiť, ale nestačí len čakať. „Najčastejšie ľudia hovoria, že firma si môže získať späť dôveru, ak vymení vedenie alebo otvorene prizná chybu a napraví ju. Pätina Slovákov však firmám minulosť neodpustí nikdy,“ upozornil.

Viac o výsledkoch prieskumu a o tom, čo znamenajú pre dôveru voči firmám na Slovensku, sa dočítate v článku 63 % ľudí na Slovensku dôveruje firmám. No „patina“ im minulosť nikdy neodpustí.

„Postsedliacke“ korene a dedičstvo deväťdesiatych rokov

Juraj Buzalka, profesor sociálnej antropológie z Univerzity Komenského, dlhodobo skúma, ako sa naša spoločnosť vyvíja a čo ju v hĺbke formuje. Vo svojom bestselleri Postsedliaci opísal, že Slovensko je stále výrazne poznačené agrárnou minulosťou. „Na Slovensku sme len nedávno prestali žiť z pôdy a v rodinných komunitách. Táto pamäť nemohla zmiznúť za dve-tri generácie,“ vysvetlil. Podľa neho sa práve toto postagrárne dedičstvo premieta do súčasných postojov, správania a nedôvery voči systému.

K tomu podľa Buzalku patrí, že v kľúčových situáciách viac veríme „našim ľuďom“ než pravidlám. „Súčasťou našich zvykov je, že namiesto systému máme radšej našich ľudí. To môže byť výhoda aj nevýhoda,“ upozornil. „Neformálne vzťahy môžu niekomu zachrániť život,“ povedal. Zároveň však dodal, že tam, kde sa obchádzanie pravidiel stane normou, je veľké riziko korupcie a zneužívania.

Buzalka v tejto súvislosti pripomína 90. roky, kedy sa vtedajší ideál individualizmu a maximalizácie zisku odtrhol od sociálneho kontextu. „Biznis depersonalizoval zodpovednosť, jediným kritériom boli čísla. Dominoval extrémny individualizmus, pričom úspešný človek myslel len na seba,“ povedal, keďže spoločenské väzby boli v pohybe a dôvera v spoločenské inštitúcie v úpadku. Dnes však podľa neho vidíme posun. Firmy si dokážu udržiavať vysoký kredit aj preto, že priniesli kultúru spoločenskej zodpovednosti, ktorá je v protiklade k deväťdesiatym rokom, keď vládla bezbrehá privatizácia a nezriedka aj cynizmus voči verejnému priestoru.

Nie polarizácia, ale radikalizácia

V debate sa J. Buzalka dotkol aj témy rozdelenia spoločnosti. Slovensko patrí podľa výskumov medzi najpolarizovanejšie krajiny sveta. „Ja však radšej používam termín radikalizácia. Časť spoločnosti sa posunula k radikálnejším pozíciám, žije vo vlastnom svete s vlastnými konštrukciami a ideológiami. Ale v tých zásadných veciach a v každodennom živote až tak rozdelení nie sme,“ vysvetlil. Aj radikalizovaná časť spoločnosti je v osobnom kontakte iná než na sociálnych sieťach. „Keď sa stretneme, zámerne obchádzame problematické témy, ale zaujíma nás, ako sa kto má, ako je na tom rodina či práca. To ukazuje, že spoločnosť nie je tak rozdelená, ako sa zdá online.“

Na zmierňovanie napätia v spoločnosti podľa Buzalku nestačí čakať na spontánny vývoj. Elity majú podľa neho väčšiu zodpovednosť než bežní ľudia. „Mňa platia daňoví poplatníci vrátane tých, ktorí nesúhlasia s mojimi názormi, na to, aby som využíval svoju pozíciu na sprostredkovanie a osvetu. To je poslanie inteligencie – zaujať miesto a hovoriť, ako to má byť, všade tam a vždy, keď je to možné,“ uviedol.

Firmy ako stabilizačný prvok

Zaujímavú pozíciu majú v spoločnosti aj firmy. Buzalka tvrdí, že zamestnávatelia môžu svojou autoritou prispieť k posilňovaniu kritického myslenia ľudí, ktorí pre nich pracujú, ako aj k celkovej podpore hodnôt, ktoré považujú za prospešné. Tie by sa mali odrážať aj v tom, koho firma filantropicky podporuje, a teda cieliť by mala na skutočné problémy v spoločnosti. Veľmi dôležitý je aj osobný príklad lídrov a líderiek. „Byť manažérom nie je len funkcia. Je to obeť a drina. Všetci sa na vás dívajú, musíte ísť príkladom,“ zdôraznil.

Význam vidí aj vo firemnom dobrovoľníctve, ktoré je dobrou odpoveďou na jednu z najväčších výziev súčasnosti –  budovanie dôvery naprieč rôznymi skupinami spoločnosti. „Potrebujeme vychádzať z izolovaných bublín. Len tak zistíme, že nás spája viac, než rozdeľuje,“ uzavrel.