Vykazovanie udržateľnosti podľa CSRD: náročný, ale užitočný proces, ktorý čaká zjednodušenie

Napriek tomu, že smernica CSRD upravujúca vykazovanie udržateľnosti firiem vstúpila do platnosti len minulý rok, už vo februári 2025 Európska komisia predstavila balíček návrhov na jej zmenu známu ako Omnibus. „Ide o legislatívnu reakciu EÚ na politické a ekonomické obavy z nadmernej regulačnej záťaže, ktorá sa snaží vyvážiť ambície v oblasti udržateľnosti s realitou konkurencieschopnosti,” priblížil na stretnutí Ján Bobocký, partner spoločnosti Deloitte zodpovedný za audit a uisťovacie služby.

V rámci zjednodušenia vykazovania udržateľnosti ako prvá zmena, ktorú v apríli schválil už aj Európsky parlament, prešiel odklad reportovacej povinnosti pre firmy z tzv. druhej a tretej vlny o 2 roky. Zásadnou zmenou, ktorá ešte len čaká na svoje schválenie, je uplatnenie povinnosti reportovať iba na spoločnosti s viac ako 1000 zamestnancami, ktoré splnia jednu z dvoch finančných kritérií (počet ovplyvnených firiem sa tým zníži o 80 %), pričom malé a stredné podniky budú z povinného reportovania úplne vyňaté.

„Zmena bude aj v koncepte tzv. dvojitej významnosti, kedy dôjde k upresneniu metodológie tak, aby firmy reportovali iba skutočne významné dáta. Čo sa týka auditu, namiesto primeraného uistenia bude požadovaná  iba obmedzená istota, čo zníži administratívne a finančné náklady firiem,” vysvetlil J. Bobocký.

Dobrovoľný report ako výhoda

Bobocký upozornil, že finálne schválenie zmien v Európskom parlamente a Rade EÚ sa očakáva až v januári 2026, pričom nové ESRS štandardy by mali byť hotové v októbri 2025. „Už máme síce schválený odklad reportovania o 2 roky, ale bez toho, aby nebol implemetovaný do nášho Zákona o účtovníctve, nie je pre firmy na Slovenku platný,” doplnil.

Niektoré firmy však už teraz idú cestou dobrovoľného vykazovania udržateľnosti. Patrí medzi ne aj spoločnosť Slovenské elektrárne, ktorá takýto report za rok 2023 vydala bez toho, aby jej to prikazoval zákon. „Udržateľnosť je pre nás niečo prirodzené. Udržateľnosť znamená vedieť sa udržať na trhu a teda zostať konkurencieschopní, aby náš biznis mohol rásť,” uviedol na stretnutí Robert Jambrich, manažér medzinárodných vzťahov, EÚ záležitostí a životného prostredia v spoločnosti Slovenské elektrárne.

Pre dobrovoľný report sa teda firma nerozhodla len z toho dôvodu, že jej vedenie presadzuje kultúru udržateľnosti, ale aj z pragmatického dôvodu poskytnutia takýchto údajov finančným inštitúciám, ktoré ich požadujú v súvislosti s poskytovaním úverov. „Vďaka našej správe sme otvorení a transparentní, čo posilňuje dôveru u našich stakeholderov a vytvára výhodu pri komunikáciu s bankami,“ doplnil R. Jambrich.

Skúsenosť ZSE

Západoslovenská energetika (ZSE) patrí do tzv. prvej vlny firiem, ktoré podľa aktuálne platnej legislatívy majú povinnosť publikovať vo výročnej správe informácie o udržateľnosti v súlade s novelou zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Tá transponovala Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (tzv. CSRD) a európskymi štandardmi pre vykazovanie udržateľnosti (ESRS) už za rok 2024. Informácie o udržateľnosti umiestnili do výročnej správy firmy po strategických a ekonomických informáciách a pred finančnými výkazmi. „Výročná správa firmy tak narástla na takmer šesťnásobok rozsahu, aký mala pred povinnosťou reportovať nefinančné ukazovatele,“ uviedla Henrieta Fabianová, ESG expertka ZSE.

Samotná príprava správy trvala od decembra 2023, kedy vybraná konzultantská spoločnosť začala realizovať analýzu dvojitej významnosti, až do konca marca 2025, kedy ZSE dostalo výrok audítora.

Čo sa týka analýzy dvojitej významnosti (DMA), finálny zoznam vplyvov, rizík a príležitostí (IROs), ktoré spoločnosť identifikuje v procese, je „leitmotívom“ celej správy a práve na neho sa audítor najviac sústredí. „Preto je dôležité nebrať DMA ako službu konzultanta, ktorú je možné dodať bez vášho zapojenia a zapojenia hlavných biznis vlastníkov. Finálne IROs by zároveň mali reflektovať témy, ktoré presahujú rámec bežnej právnej povinnosti, a teda netreba posudzovať témy, ktoré sú napríklad úplne pokryté Zákonníkom práce,“ priblížila H. Fabianová skúsenosť, ktorú nadobudli v procese prípravy a auditu správy.

CSR aktivity idú mimo CSRD rámca

Ďalším ponaučením z praxe je nespoliehať sa na to, že zodpovední kolegovia a kolegyne (biznis vlastníci) budú vedieť naplniť obsahom jednotlivé dátové body, ktoré im koordinátor prípravy správy pošle. „Mnohé požiadavky na zverejnenie boli tak zložito napísané, že sme často mali problém ich interpretovať aj spolu s našimi právnikmi. V praxi sa nám nakoniec osvedčilo využívať nástroje AI na ich vysvetlenie,“ doplnila H. Fabianová, ktorá v tomto smere víta očakávané zjednodušenie ESRS štandardov.

Práve dôkladné oboznámenie sa s týmito štandardami a aj oboznámenie sa so správami, ktoré publikovali firmy v prvej vlne odporúča H. Fabianová ako prvý krok pre firmy, ktorých reportovanie ešte len čaká.  Odporúča tiež pripraviť si a implementovať strategické dokumenty, o ktoré sa následne bude firma vedieť v reporte oprieť. To platí aj pre zapojenie interného auditu do procesu prípravy správy, aby prebehla dostatočná interná kontrola pri zbere a výpočte dát, ako aj zapojenie externého audítora skôr ako len v úplne záverečnej fáze.

V diskusii s členskými firmami zaznela aj otázka, kam zaradiť filantropické aktivity realizované napríklad prostredníctvom nadácie alebo nadačného fondu. Keďže štandard Ovplyvnené spoločenstvá sa primárne týka iných aspektov vplyvu firmy, experti odporúčajú informovať o spoločensko-zodpovedných aktivitách vo výročnej správe v samostatnej sekcii, a teda mimo povinného CSRD vykazovania. Spravila tak aj ZSE vo svojej správe za rok 2024.