Obehová ekonomika je už dnes výhodou pre podnikanie v budúcnosti

Inšpiratívne príklady dobrej praxe nájdete v aktuálnej publikácii od Inštitútu cirkulárnej ekonomiky

Cirkulárna ekonomika alebo obehové hospodárstvo je pojem, ktorý sa v súčasnosti v krajinách EÚ skloňuje veľmi často. A nielen v Európe, ale celosvetovo je cirkulárna ekonomika vnímaná ako nový trend, ktorý treba rozvíjať už dnes. Veľkú príležitosť v prechode na cirkulárnu ekonomiku vidia podnikatelia v Číne a aktuálne sa tento model fungovania ujal aj v Brazílii.

O čom je obehová ekonomika

V súčasnosti je naša ekonomika postavená na tzv. lineárnom modeli: „vyťaž-vyrob-zahoď“. To znamená, že prvotné suroviny, ktoré náročným spôsobom získavame z prírody a na ich obnovu budeme potrebovať desiatky až stovky rokov, po ich použití jednoducho zahodíme na jednu kopu, kde sa budú rozkladať ďalších niekoľko stoviek až tisíc rokov.

Na rozdiel od lineárnej, cirkulárna ekonomika funguje v uzavretých kruhoch: biologickom a technickom. V rámci týchto kruhov sa pohybujú materiály a odpad neexistuje, lebo cirkulárna ekonomika vníma odpad ako zdroj. Lebo on ním aj naozaj je: textil ako zdroj pre stavebný materiál, potravinový odpad ako zdroj pre papierenský priemysel, bioodpady ako zdroj pre poľnohospodárstvo.

Táto systémová zmena nie je pre ľudí voľbou, ale povinnosťou. Vyžaduje si spoluprácu všetkých oblastí spoločnosti, od spotrebiteľov, dizajnérov a materiálových expertov, cez vývojárov, firmy, investorov, až po tretí sektor, akademikov a politikov. Pokiaľ však štáty na celom svete nebudú zavádzať pravidlo „znečisťovateľ platí“ a ekonomicky zvýhodňovať ekologické podnikanie (napríklad zdanením produkcie oxidu uhličitého), prechod firiem a ich zákazníkov na zelený mód bude stále viac-menej iba vecou osobného presvedčenia.

Dizajn je dôležitý

Materiáloví experti, inžinieri a dizajnéri hrajú v rámci prechodu na obehové hospodárstvo dôležitú úlohu. Inteligentná voľba materiálov, rozumný dizajn a vhodné výrobné postupy výrazne redukujú negatívne vplyvy na životné prostredie, predchádzajú tvorbe odpadu a zároveň šetria prírodné zdroje. Produkty sú vnímané a navrhované ako dočasné úložiská surovín, materiálové banky. Jednoduchá demontáž umožňujúca rýchle spracovanie je teda kľúčová. Prioritou v cirkulárnom systéme je dizajn produktov s dlhou životnosťou, respektíve optimalizácia životnosti produktov.

Medzi základné dizajnérske prístupy pre obehové hospodárstvo patrí:

  1. Dizajn pre dlhú životnosť sa vyznačuje nadčasovým dizajnom i zárukou opakovaného používania bez straty výkonu, odolnosti a spoľahlivosti.
  2. Dizajn pre opätovné použitie
  • produktov: použitie výrobných materiálov, ktoré je možné opraviť a zrenovovať, možnosť jednoduchého a intuitívneho rozloženia, čistenia a výmeny/opravy komponentov.
  • komponentov: modulárny dizajn, dobrá dostupnosť a štandardizovanie náhradných dielov.
  • materiálov: použitie čo najmenej druhov materiálov (preferencia recyklovateľných), žiadne pevné spoje a malé komponenty.

Zodpovední spotrebitelia

Udržateľnosť je zábavná – používať v každodennom živote veci, ktoré majú dlhú životnosť je kľúčom k spokojnosti zákazníkov. Ak budeme vyvíjať dostatočný spotrebiteľský tlak, preferovať produkty, ktoré dlhšie vydržia pred vecami na jedno použitie a poctivo ich odovzdávať na recykláciu, aj biznis sektor nás bude nasledovať. Jednoducho preto, lebo nechce stratiť zákazníkov.

Odpad ako zdroj

Jedným z najväčších ekologických problémov súčasnosti je nekontrolovateľná tvorba odpadu (častokrát toxického) a s tým spojený nelegálny vývoz i neefektívne nakladanie. Zodpovednosť za likvidáciu nechcených výrobkov nemajú ani producenti, ani spotrebitelia, a preto je ich bežnou konečnou stanicou skládka, spaľovňa i voľná príroda, kde je ich ďalšie účinné zhodnotenie nemožné. Takýmto prístupom sa priamo oberáme o hodnotné druhotné suroviny a zároveň aj o primárne, ktorých ťažba by sa znížila.

Podľa Správy o stave životného prostredia SR v roku 2015 skončilo na slovenských skládkach až 69 % komunálneho odpadu a približne len 15-20 % sa zrecyklovalo. Európska komisia však vyžaduje od svojich členských štátov recyklovať minimálne 50 % odpadu z domácností do roku 2020.

Zdieľaná ekonomika

Súčasný ekonomický systém síce pozná koncept prenájmu, no dlhodobé zapožičanie je vnímané ako ekonomicky nevýhodné. V obehovom hospodárstve je prenájom základom pre úplne nové podnikateľské modely vo všetkých sektoroch života, ktoré od základu menia spôsob vlastníctva výrobkov. Spotrebitelia sa stávajú užívateľmi kupujúcimi si službu, teda bezchybné fungovanie a výkon produktov, nie samotný produkt. Firmy sú vlastníkmi výrobkov a tiež sú zodpovedné za ich údržbu, opravy, energickú efektívnosť a opätovné zhodnotenie. Takýto systém je výhrou pre všetkých. Užívatelia nemajú starosti s opravou, ani vysoké jednorazové náklady na kúpu, čo mnohým umožní lepší životný štandard a používanie prvotriednych produktov. Firmy sú motivované vyrábať kvalitné výrobky a navrhovať ich tak, aby sa dali čo najlepšie zhodnotiť. Eliminuje sa odpad, závislosť od surovín a negatívne vplyvy na životné prostredie či ľudské zdravie

Konkurencieschopnosť je v spolupráci

Firmy sú jedným z najdôležitejších aktérov pri zavádzaní obehovej ekonomiky. Vo firemnom svete môžeme už teraz vidieť rôzne "cirkulárne prístupy" aplikované kvôli znižovaniu nákladov, nedostatku a vysokej cene nerastných surovín, či tlaku zákazníkov, ktorí chcú kupovať environmentálne vhodnejšie výrobky.

V rámci cirkulárnej ekonomiky je dôležitejšia spolupráca ako konkurencia. Spoločne firmy dokážu vytvoriť produkt a služby, ktoré budú zákazníkom prinášať lepšie podmienky pre život. Firmy z toho budú z toho mať zisk, ktorý je udržateľnejší ako v prípade lineárnej ekonomiky. Udržateľný biznis znamená aj udržanie pracovných miest, podpora lokálnej ekonomiky a úrovne HDP.

Je Slovensko pripravené na prechod na cirkulárnu ekonomiku?

Rovnako ako aj iné členské krajiny, tak aj Slovensko sa bude musieť pripraviť na zmeny nielen v odpadovom hospodárstve, ale aj na zmeny v oblasti ekonomiky, financií a daní. Balíček obehového hospodárstva v súčasnosti je iba návrhom opatrení, ktoré by mali byť zakomponované do smerníc EÚ a implementované do lokálnych legislatív jednotlivých krajín.

Slovensko je jedna z mála krajín v EÚ, ktorá na naštartovanie obehového hospodárstva musí ešte ako prvý krok vyriešiť otázky vysokého podielu skládkovaných odpadov, zamerať sa na predchádzanie vzniku odpadov a na triedenie a vyššiu mieru recyklácie v pomere so skládkovaním a zhodnocovaním odpadov.

Viac o príkladoch dobrej praxe v oblasti obehového hospodárstva na Slovensku a iných členských krajinách EÚ si môžete prečítať v publikácii, ktorú zostavil a zverejnil Inštitút cirkulárnej ekonomiky.

Inštitút cirkulárnej ekonomiky, o.z. (INCIEN) je nezisková organizácia, ktorá v spolupráci s obcami, firmami a školami vyvíja nové príklady praxe v oblasti obehového hospodárstva. Zameriava sa na implementáciu inovatívnych riešení, ich realizáciu priamo v praxi a v konečnom dôsledku aj na vzdelávanie obyvateľov (detí a širokej verejnosti) o predchádzaní vzniku odpadov, zodpovednej spotrebe a prechode na obehové hospodárstvo v podmienkach Slovenska.

Autor: Ivana Maleš, Inštitút cirkulárnej ekonomiky

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky