Rumunská aktivistka: Mladí sa zobudili, keď korupcia začala zabíjať

Rumunsku sa darí bojovať s korupciou aj vďaka spolupráci občianskeho sektora a biznisu, hovorí Elena Calistru.

V Rumunsku vedie organizáciu Funky Citizens, ktorá využíva svoje nástroje na vzdelávanie a zvyšovanie angažovanosti občanov. V Bratislave sa na pozvanie Nadácie Pontis zúčastnila na Fóre o firemnej filantropii.

Prečo ste si vybrali práve názov Funky Citizens?

Inšpirovali sme sa knihou Funky Business, ktorá hovorí o tom, ako by sa mal biznis zmeniť, o novom prístupe ku klientom a spoločnosti. Rozmýšľala som, či by sme niečo podobné nemohli spraviť smerom k občanom a neziskovému sektoru. Naša organizácia sa snaží rozšíriť rady „funky“ občanov, takých, ktorí sú informovaní, vedia, ako fungujú inštitúcie, ako sa narába s ich daňami a podobne. Zameriavame sa na kategórie mladých a aktívnych ľudí. Témy, ako sú korupcia, justičné reformy a dane, sa im snažíme reprodukovať voľnejším štýlom.

Zaujímajú sa mladí ľudia v Rumunsku o verejné dianie?

Mladí ľudia, hovoríme o kategórii 25- až 40-ročných, sa, bohužiaľ, až natoľko nezaujímali o veci verejné, nechodili napríklad voliť. Ale na poslednom proteste mala táto mladšia generácia veľké zastúpenie. Rovnako vlani sme zaznamenali nárast záujmu o verejné dianie. Bolo to po veľkom požiari nočného klubu v Bukurešti. Vtedy zistili, že korupcia nie je len slovo, ktoré počúvajú z médií, ale reálne existuje a ovplyvňuje aj ich. Mali skúsenosť, že ich priatelia, súrodenci a blízki môžu na ňu doplatiť životom. Bol to budíček pre túto časť spoločnosti.

Pri požiari v roku 2015 zomrela asi tridsiatka ľudí. Ako tento požiar súvisel s korupciou?

Klub mal licenciu na prevádzku. Prokurátor však neskôr zistil, že podnik nespĺňal potrebné bezpečnostné normy, napriek tomu radnica povolenie vydala a úradníci za to zrejme vzali úplatky. Na požiar nadväzoval ďalší škandál. Mnoho zranených odviezli z nočného klubu do nemocnice, kde bol nedostatok zdravotníckeho materiálu, a investigatívni novinári zistili, že v tomto konkrétnom zariadení bol problém pri verejných obstarávaniach. Jednoducho boli zmanipulované. Vyústilo to do toho, že premiér Victor Ponta po niekoľkodňových protestoch podal demisiu. Korupcia vo verejnom sektore sa stala témou číslo jeden.

Elena Calistru, Funky Citizens Zdroj: Miroslava Spodniaková

Neviem si predstaviť, že by som poberala vládne granty a zároveň kontrolovala vládu

Snažíte sa mladým priblížiť takéto ťažké témy, ako to robíte?

Samozrejme, musíme ísť tam, kde sa mladí ľudia najčastejšie zdržiavajú. Využívame vo veľkej miere Facebook, je v Rumunsku veľmi populárny. Ale robíme aj „offline“ podujatia – diskusie, stretnutia, chodíme na stredné a vysoké školy. Myslím si, že tieto akcie sú čoraz potrebnejšie. Minulý týždeň som bola na debate s asi dvesto študentmi. Keď som sa opýtala, kto chce po škole zostať žiť v Rumunsku, neprihlásil sa takmer nikto. A to je veľmi zlý signál, snažíme sa tento problém riešiť. Ak mladých ľudí viac vtiahneme do diania a dostanú príležitosti, budú mať nádej, že sa veci môžu zlepšiť a oni môžu prispieť k posilneniu demokracie v krajine.

Rovnaký problém má Slovensko, podľa prieskumov každý siedmy uchádzač o vysokoškolské štúdium chce odísť do cudziny.

Presne tak, a keď sme sa u nás pýtali na dôvody, málokto uviedol, že chce žiť v zahraničí kvôli lepšiemu platu. Máme mnoho partnerov zo súkromného sektora, ktorí sú ochotní platiť za expertov veľa. Ponúkajú platy, porovnateľné so mzdami na podobných pozíciách v zahraničí. Napriek tomu nevedia tieto pozície obsadiť. Toto je signál, že mladým ľuďom nejde o peniaze, ale nechcú žiť v krajine s nízkou kvalitou života, kde nefunguje spravodlivosť a nemajú koho voliť, lebo sú z politikov znechutení. To, čo sa deje vo svete, napríklad že voľby vyhrávajú neštandardní politici alebo rastie extrémizmus, je do istej miery pre nás príležitosť vyrovnať sa s niektorými problémami našej spoločnosti. Žijeme v ťažkých časoch. Po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta a po brexite vidíme, čo dokáže populizmus. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme si poradili s viacerými výzvami.

S akými partnermi pracujte?

S lokálnymi samosprávami, radnicami, ktoré chcú fungovať transparentnejšie a ukázať, na čo míňajú rozpočet. Niektoré inštitúcie sa bránia. Tie potom „trollujeme“ rôznymi cestami a využívame všetky dostupné prostriedky, ktoré nám zákon umožňuje. Vypisujeme im, vyzývame ich cez Facebook, pozývame ich zástupcov do debát. Myslím si, že vo všetkých verejných organizáciách pracujú ľudia, ktorí chcú byť otvorenejší kontrole a treba im len pomôcť, aby sa presadili. Žiadna zmena sa nedá urobiť za týždeň či mesiac, ale verejný tlak je veľmi dôležitý. A ten musia vytvárať spoločne neziskovky, médiá aj biznis.

Mali ste jeden spoločný projekt s bankou. O čo išlo?

Chceli sme monitorovať výdavky troch rumunských miest a otvoriť ich verejnosti, aby boli transparentnejšie. Súkromný partner bol pôvodne ochotný podporiť a zaplatiť projekt v oblasti finančného vzdelávania. Chcel od nás, aby sme učili ľudí, ako lepšie manažovať vlastné financie. Partnera sme presvedčili, že sa treba zamerať aj na to, aby občania vedeli nielen hospodáriť s vlastnými zdrojmi, ale tiež kontrolovať, čo sa stane s ich daňami. Boli z toho na začiatku trochu v strese, báli sa, že ich lokálne pobočky budú pod tlakom. Ale napokon súhlasili a dopadlo to dobre. Minuli sme rozpočet na projekt veľmi konštruktívne. Nechodili sme pred radnice miest protestovať, ale usilovali sme sa zapojiť ich do celého procesu.

Ako je to s biznisom v Rumunsku, angažuje sa vo verejnej sfére?

Myslím si, že je to podobné ako na Slovensku. Ešte pred niekoľkými rokmi mali podnikatelia skôr odstup, nechceli priamo komentovať verejné dianie, korupciu či fungovanie verejných inštitúcií. Ale v poslednom čase cítime zmenu klímy, veľké spoločnosti a podnikateľské asociácie sa už priamo vyjadrujú, že chcú, aby štát bojoval s korupciou, chcú férové prostredie a súťaž. Je to veľmi dôležité, lebo donedávna si u nás súkromné firmy mysleli, že môžu zostať bokom a robiť si svoj biznis, ak sa nezúčastňujú verejných zákaziek. Žaľ, nie je to pravda. Korupcia totiž veľmi ovplyvňuje celé prostredie, a teda aj trh. Súkromný sektor v Rumunsku si to už uvedomil, prebudil sa.

Investujú firmy viac do programov verejného záujmu?

Áno, výdavky na filantropiu vzrástli. Na začiatku to bolo najmä na sociálnu oblasť, deti, chudobných, životné prostredie. Ale neskôr sa zvýšila ochota investovať do budovania občianskej spoločnosti. Vznikol napríklad fond sociálnych investícií, do ktorého prispievajú súkromné firmy a spravujú ho mimovládne organizácie. Podporujú malé projekty, ale s veľmi inovatívnym prístupom.

Elena Calistru, Funky Citizens Zdroj: Miroslava Spodniaková

Na Slovensku chce dať tretiemu sektoru peniaze vláda. Plánuje prerozdeliť 15 miliónov eur z eurofondov. Vzali by ste také peniaze?

Ja by som nechcela, aby moja organizácia získala peniaze od vlády. Špeciálne pre neziskovky, ktoré fungujú ako watch-dog, je to veľmi riskantné. Je pre mňa nepredstaviteľné, že by som poberala vládne granty a zároveň kontrolovala vládu.

Prečo Rumuni stále považujú korupciu za problém napriek tomu, že bolo odsúdených viacero vplyvných politikov?

Paradoxne k tomu možno prispela činnosť DNA-úradu na odhaľovanie korupcie, ktorý je veľmi efektívny. Denne informuje o korupčných kauzách. Rozšíril sa tiež vplyv investigatívnych novinárov, ktorí odhaľujú korupčné prípady. Máme pocit, že špiny je viac, lebo sa jednoducho nadvihol koberec, ktorý ju zakrýval. Každodenný život nám však ukazuje, že korupcie je v skutočnosti menej. Stále sú však sektory, kde je zakorenená, najmä pri veľkých obstarávaniach.

Na Slovensku nikto zatiaľ nenadvihol koberec a napriek tomu patríme tiež medzi krajiny s vysokým vnímaním korupcie. Súvisí to nejako s dedičstvom socializmu?

Asi áno. Komunizmus bol príznačný kultúrou pasivity, skrývania a protekcionizmu. Nepočítal s tým, že občania si vedia uplatňovať svoje práva a vláda je tu na to, aby im slúžila. Naša demokracia je stále veľmi mladá, sme tínedžeri a nemáme dostatočne vyvinuté mechanizmy kontroly a vyváženia moci.

Elena Calistru, Funky Citizens Zdroj: Miroslava Spodniaková

Korupcia vo verejnom sektore sa v Rumunsku stala témou číslo jeden

Ktorá z reforiem bola pre Rumunsko v tomto smere najviac prínosná?

Najdôležitejšie je nielen zriadenie DNA-úradu na boj proti korupcii, ale skutočnosť, že je celkom nezávislý. Ďalej to je oblasť justície, kde nastala generačná obmena. Sudcami a prokurátormi sa stalo mnoho mladých ľudí, ktorí sú veľmi otvorení spoločnosti, nemyslia si o sebe, že sú bohovia. Pre nich je dôležitá reputácia, nie plat alebo čokoľvek iné.

Nová rumunská vláda sa hneď po príchode snažila presadiť zmeny, ktoré boli krokom späť v boji proti korupcii. Po masových protestoch zákon stiahla. Myslíte si, že sa o niečo podobné ešte pokúsia?

Už sa o to pokúsili, pred niekoľkými týždňami. Asi sa spoliehali na to, že občania budú unavení z protestov. Do parlamentu išiel návrh, ktorý by zmiernil postihy pre osoby podozrivé z klientelizmu a korupčného správania. Prešiel parlamentným výborom a predtým, ako o ňom začala rokovať druhá komora parlamentu, sa opäť začali organizovať protesty, takže napokon skončil tento návrh neúspešne. V normálnej demokracii však očakávate, že to nebude občianska spoločnosť, ale opozícia, ktorá nastaví vláde zrkadlo. V rumunskom parlamente je však opozícia veľmi rozdrobená a chaotická, prakticky nefunguje.

Majú Rumuni radi protesty, je to nejaká národná tradícia, že chodíte do ulíc v takých počtoch?

Nie, kultúra protestov je pomerne nová. Ľudia začali masovo protestovať v roku 2012 a 2013, odvtedy to rastie. Najmä preto, že máme nielen skorumpovaných, ale veľmi arogantných politikov. Čo je asi rozdiel oproti Slovensku. Myslia si, že ich nič nemôže zastaviť.

Domnievate sa, že u nás sú politici menej arogantní? U nás ľudia na protestoch sformulujú požiadavky, ale vláda im nevyhovie. U vás je to naopak.

To závisí od počtu ľudí v uliciach a od dôsledkov protestov. Napríklad v zime časť súkromného sektora zastavila prevádzku. Ľudia nechodili do práce, aj keď neboli priamo v štrajku. Predstavte si státisíce zamestnancov, ktorí sú do noci v uliciach a na druhý deň nenastúpia do roboty. Produktivita práce išla dole. Rumunsku tiež pomohlo, že sa o tému zaujímali zahraničné médiá.

Elena Calistru, Funky Citizens Zdroj: Miroslava Spodniaková

Podnikatelia na Slovensku sa sťažujú na korupciu. Ale ako môžu proti nej bojovať?

Myslím si, že najväčšiu pozornosť a tlak by mali sústrediť na verejné obstarávanie. Nielen na to, aby bolo transparentnejšie, ale aby mu rozumeli občania, lebo verejnosť môže vytvoriť tlak na čistotu tohto prostredia. Podnikatelia, ktorí majú štátne zákazky a získali ich vďaka úplatkom, ničia férovú súťaž. V biznise nemôžete súťažiť s niekým, kto má výhody. V Rumunsku sa o zlepšenie podmienok v tejto oblasti výrazne pričinili investigatívni novinári. Úroveň tejto časti žurnalistiky sa v posledných rokoch významne zvýšila.

Napriek faktu, že v Rumunsku väčšinu veľkých mediálnych domov vlastnia oligarchovia a niektorí sú dokonca vo väzení?

Áno. Vzniklo mnoho nezávislých platforiem, ktoré spolupracujú s medzinárodnými novinárskymi organizáciami. Napríklad sa podieľali aj na zverejnení Panama Papers. Nie sú závislí od vydavateľov, fungujú z grantov, crowdfundingu a príspevkov od ľudí. V Rumunsku sú čoraz ochotnejší platiť za kvalitný, nezávislý obsah.

 

Článok bol zverejnený so súhlasom autorky Zuzany Petkovej. Originál môžete nájsť na stránkach časopisu Trend

Zdroj: https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-23/mladi-sa-zobudili-ked-korupcia-zacala-zabijat.h - Zuzana Petková

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky