Ako merať dopad a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť filantropického programu?
Na podujatí BLF Štafeta sme sa zamerali na to, akými spôsobmi je možné zbierať dáta o dopade programov na podporu komunity a ako zabezpečiť ich dlhodobé fungovanie.
Meranie dopadu filantropického programu má niekoľko úrovní. Od základných výstupov, ktoré merajú počty zapojených účastníkov či realizovaných školení, sa firmy viac posúvajú k meraniu výsledkov. Tie reflektujú zmenu, ktorú spôsobila realizovaná aktivita, to, aký mala efekt na cieľovú skupinu, napríklad že si študenti zlepšili konkrétne zručnosti.
„Ak však hovoríme o samotnom dopade, ten je ešte o úroveň vyššie, ako sú výsledky. Ide o dlhodobú zmenu, ktorá nastala vďaka nášmu programu. A tu je najväčšou výzvou očistenie od toho, čo by sa udialo aj bez našej podpory,“ vysvetlil na online podujatí 25. novembra Norbert Maur, ktorý vedie program Generácia 3.0 v Nadácii Pontis. Ako príklad dopadu uviedol to, že si študent na základe našej aktivity založí vlastnú firmu. Na to však vplýva veľké množstvo faktorov, ktoré sa dajú len ťažko odhadnúť.
Nastavte meranie už na začiatku
Firmy a organizácie by však nemali rezignovať na snahu merať to, aký má ich program či projekt vplyv na spoločnosť. „Vďaka tomuto uvažovaniu, ktoré by malo byť prítomné na samom začiatku, si organizácie vedia jasne stanoviť cieľ, ktorý by mal ich program riešiť, vybrať stakeholderov, ktorých do programu treba zapojiť a následne aj vybrať vhodnú metódu merania výsledkov,“ doplnil N. Maur.
Meranie výsledkov je možné realizovať širokou škálou nástrojov – od najjednoduchších foriem, ako je zber príbehov či videí, cez dotazníky spätnej väzby, štruktúrované rozhovory či focus groups, až po sofistikované prístupy, ako je napríklad zúčastnené pozorovanie výskumníkom.
Zámerom programu Nadácie Pontis Generácia 3.0 je podporiť a šíriť do škôl projekty, ktoré u študentov preukázateľne zlepšujú zručnosti a vedomosti a upevňujú hodnoty. V rámci merania dopadu programu vznikol pravdepodobne jeden z prvých ucelených impact reportov na Slovensku, ktorý môže slúžiť ako praktická inšpirácia pre firmy a iné organizácie, ako pristúpiť k téme merania.
Sledujte rôzne úrovne dopadu
Ambíciou globálneho programu Skills to Succeed (Zručnosti pre úspech) spoločnosti Accenture je do roku 2025 pripraviť 5 miliónov ľudí vo svete, aby mohli prosperovať v digitálnej ekonomike. Zatiaľ čo kritickým komponentom programu je budovanie zručností pre zamestnanie sa alebo podnikanie, vyhodnocujú sa aj ďalšie výstupy a výsledky, ktoré môžu priniesť zásadnú pozitívnu zmenu pre cieľové skupiny, ako napríklad prepojenie na pracovné príležitosti, posun v postojoch alebo umožnenie opakovaného vstupu do formálneho vzdelávania. „Meranie dopadu nám okrem iného poskytuje dáta o kvalite programov, do ktorých investujeme. Zamýšľame sa nad tým, čo robí konkrétne programy úspešnými, identifikujeme funkčné modely a príklady dobrej praxe a na tom ďalej staviame,“ uviedla na podujatí Alena Kanabová z Accenture.
Stanovili si tri úrovne dopadu Skills to Succeed programov: Connected – počet ľudí, na ktoré mal daný program dosah, Improved – počet ľudí, ktorí sa zapojili do daného programu a výsledkom je preukázateľná zmena (úspešne absolvovali kurz a zlepšili si zručnosť, získali pracovnú skúsenosť, zlepšili si postoje…), Transformed – počet ľudí, u ktorých zapojenie do programu malo zásadný vplyv na ich život (napr. si našli prácu, znížili riziko straty zamestnania, rozbehli vlastný biznis…). V Accenture sledujú výsledky aj v oblasti tzv. Impact Hiring, teda koľkým ľudom sa vďaka realizovaným programom podarilo získať pracovnú skúsenosť alebo trvalo zamestnať v samotnej firme.
Alena Kanabová na príklade domáceho programu školení učiteľov Digital Skills uviedla typy nástrojov, prostredníctvom ktorých získavajú potrebné dáta. Patria medzi ne prihlášky na školenia, formuláre spätnej väzby zo školení, súťaž pre zapojené školy či prieskum medzi účastníkmi školení zrealizovaný s časovým odstupom.
Dôkladne zmapujte potreby
Spoločnosť Profesia sa v roku 2018 zamerala na problém nedostatočného zapojenia ľudí so zdravotným znevýhodnením do trhu práce. Pri identifikácii potrieb tejto cieľovej skupiny začali hĺbkovými kvalitatívnymi rozhovormi so vzorkou 20 respondentov. Zistenia si následne overili prostredníctvom kvantitatívnych prieskumov. Tak vznikol program Výpomoc so srdcom a konkrétne intervencie smerom k dvom cieľovým skupinám – uchádzačom o zamestnanie a firmám/zamestnávateľom.
„Chceme zvyšovať percento ľudí so zdravotným znevýhodnením na trhu práce. V roku 2019 si 25 % takýchto uchádzačov cez profesia.sk našlo prácu, náš cieľ je zvýšiť tento podiel na 50 % do roku 2025,“ uviedla Anna Podlesná z Profesie. Dopad, ktorý chcú svojimi aktivitami dosiahnuť, sa ukazuje už teraz na príbehoch konkrétnych ľudí. Vďaka pracovnému začleneniu si viac dôverujú a cítia sa plnohodnotnou súčasťou spoločnosti.
Zabezpečte dlhodobú udržateľnosť
Spoločnosť Slovak Telekom mala za sebou 13 rokov podpory Nepočujúcim, keď v roku 2015 spúšťala program Online tlmočník. „Chceli sme na Slovensko priniesť službu, ktorá funguje v okolitých krajinách, nastaviť ju po funkčnej, organizačnej, kvalitatívnej stránke a naučiť na ňu klientov,“ priblížila Tatiana Švrčková zo Slovak Telekom. Cieľ firmy bol, aby táto služba bola dlhodobá, a preto sa rozhodla presadiť online tlmočenie aj do zákona o sociálnych službách.
Po zmene filantropickej stratégie sa Slovak Telekom rozhodol na základe verejnej výzvy hľadať organizáciu, ktorá by službu zabezpečovala po skončení ich podpory. Aktuálne prebieha 2-ročný proces outsourcingu vybranej organizácii, ktorý zahŕňa nielen odovzdanie know-how a obsahovú podporu, ale aj poskytnutie financií na fungovanie počas tohto prechodného obdobia. „Aj po skončení tejto fázy chceme zostať v kontakte s nástupníckou organizáciou a fungovať ako mentori,“ doplnila T. Švrčková.