Ivan Mikloš: Slovensko vie, čo potrebuje. Problém je, že to nerobí

Ivan Mikloš: Slovensko vie, čo potrebuje. Problém je, že to nerobí

Slovensko bolo pred 15 rokmi podľa Ivana Mikloša spomedzi porovnateľných krajín EÚ11 (Baltská trojka, V4, Bulharsko, Rumunsko, Slovinsko a Chorvátsko) na treťom mieste vo väčšine sledovaných ukazovateľov. Dnes je na treťom mieste od konca, v niektorých dokonca na predposlednom. Ekonomický rast patrí medzi najslabšie v regióne. Pre malú a otvorenú ekonomiku je to obzvlášť vážny problém. Slovensko je výrazne závislé od vývoja globálnej ekonomiky, no zároveň má len obmedzený priestor ovplyvniť podmienky, v ktorých súťaží. „Na svete je viac ako 70 miest, ktoré sú väčšie ako Slovensko, a zároveň patríme medzi najotvorenejšie ekonomiky. Z týchto čísel je jasné, že sme veľmi závislí od podmienok, ktoré nás obklopujú,“ povedal Mikloš na stretnutí výkonných riaditeľov a riaditeliek členských firiem Business Leaders Forum.

Stretnutie sa konalo 30. septembra v Bratislave, čestnú funkciu prezidentky BLF na ňom prevzala Lucia Gröneová zo spoločnosti Swiss Re od doterajšieho prezidenta, Martina Kuruca z Tesca.

Ekonomika narazila na limity svojho modelu

Slovensko dokázalo vybudovať silnú priemyselnú základňu a prilákať investície. Doterajší model rastu však podľa Mikloša naráža na svoje limity. „Kľúčom je reštrukturalizovať ekonomiku z priemyselnej masovej veľkovýroby na ekonomiku ťahanú inováciami,“ zhodnotil Mikloš.

Slovensko je podľa neho relatívne silné vo výrobe, no slabé v inováciách. Ďalší rast preto nebude stáť iba na tom, koľko vyrobíme, ale na tom, akú hodnotu dokážeme vytvoriť. To si vyžaduje kvalitnejšie vzdelávanie, vedu a výskum, transfer technológií aj schopnosť udržať talenty, ktoré môžu novú ekonomiku vytvárať.

Súťaž o investície je zároveň súťažou o talent

Jedna z najpresnejších definícií dnešnej globálnej konkurencie zaznela priamo od Mikloša: „Globálna súťaž je v skutočnosti súťažou len o dve komodity: o investície a o talenty.“ Slovensko pritom nemá problém iba s objemom investícií. Dôležité je, čo z nich dokáže vytvoriť. Mikloš to ilustroval porovnaním s Poľskom. Slovensko má podiel investícií na HDP vyšší, no poľská ekonomika rastie výrazne rýchlejšie. „Po rokoch kríz nestačí iba investovať viac. Dôležité je, či investície zvyšujú produktivitu, podporujú inovácie a pripravujú firmu na ďalšie zmeny.“

Štyri podmienky rastu

Recept na jednu veľkú reformu, ktorá všetko vyrieši, Ivan Mikloš nemá. Je však presvedčený, že Slovensko potrebuje zlepšiť štyri základné oblasti: mať zdravé a udržateľné verejné financie, zlepšujúce sa podnikateľské prostredie, efektívnu a fungujúcu verejnú správu a kvalitné vzdelávanie, vedu a výskum. Práve tu sa stretáva konkurencieschopnosť krajiny s realitou podnikania. Firma môže byť efektívna, inovatívna a pripravená na budúcnosť, no nemôže sama vyriešiť nefunkčnú verejnú správu, kvalitu školstva ani pravidlá podnikateľského prostredia. Situáciu navyše komplikuje demografia. Slovensko starne a po prudkom poklese pôrodnosti po roku 1990 bude mať v budúcnosti menej ľudí v produktívnom veku, ktorí budú financovať dôchodkový a zdravotný systém.

Preto podľa Mikloša nestačí verejné financie iba konsolidovať: „Fiškálna konsolidácia môže byť úspešná iba vtedy, ak prinesie ekonomický rast.“

Zmena nebude viditeľná zajtra

Pri ekonomickom obrate je podľa Mikloša potrebné počítať s tým, že výsledky neprídu okamžite. Medzi zmenou hospodárskej politiky a jej dopadom na ekonomiku existuje časový posun. „Ak zmeníte politiku, minimálne dva roky trvá, kým uvidíte zmenu v ekonomike,“ upresnil Mikloš.

Aj preto je odkladanie reforiem drahé. Rozhodnutia prijaté dnes budú mať ekonomické výsledky až v čase, keď už ich politickí aktéri nemusia byť pri moci. Mikloš preto zostáva podľa vlastných slov krátkodobým pesimistom, no dlhodobým optimistom. Slovensko už podľa neho raz dokázalo prekonať veľmi zlú východiskovú situáciu. Dnes však potrebuje to isté, čo vtedy: pripravené riešenia a schopnosť ich presadiť.