Nebezpečná ako 15 cigariet denne: Ako dobrovoľníctvom liečiť osamelosť
Tichá, nenápadná epidémia, ktorá sa šíri modernou spoločnosťou a stáva sa jedným z najvážnejších problémov verejného zdravia. Osamelosť trápi až štvrtinu dospelej populácie na Slovensku. Môžu niečo zmeniť aj zamestnávatelia? Téme sme sa venovali na jesennom stretnutí pracovnej skupiny Firmy komunite.
Kým sociálna izolácia je objektívnym faktom, merateľným nedostatkom kontaktov, osamelosť je vnútorným subjektívnym pocitom odlúčenia. Výsledky štúdie realizovanej v rámci projektu DISCONNECT ukazujú, že až 25 % slovenskej dospelej populácie sa často cíti osamelo a 19 % je sociálne izolovaných. Prepočítané na absolútne čísla ide o viac ako milión osamelých ľudí a vyše osemsto tisíc sociálne izolovaných. Najviac ohrozené sú ženy (najmä, keď sa starajú o malé deti), starší dospelí, obyvatelia veľkých miest a ľudia s nižším vzdelaním.
Dopad osamelosti na zdravie sa pritom dá prirovnať k 15 vyfajčeným cigaretám za deň. Až 26-29 % úmrtí vo svete je spôsobených práve osamelosťou.
Dôsledky osamelosti presahujú individuálne prežívanie. Výskum potvrdil, že: „Osamelí a sociálne izolovaní ľudia majú výrazne častejšie pocit straty kontroly a vo väčšej miere nedôverujú ostatným ľuďom,“ uviedla na stretnutí Petra Brandoburová, klinická psychologička a psychoterapeutka, ktorá je súčasťou výskumného tímu projektu Disconnect. „Táto kríza dôvery a pocit bezmocnosti sa následne premieta do celej spoločnosti, ktorej výsledkom je agresívnejšia, nedôverčivejšia a menej súdržná spoločnosť,“ doplnila.
Sila podanej ruky: Ako dobrovoľníctvo buduje mosty
Ak je osamelosť dôsledkom nedostatku spojenia, potom cestou je zmysluplné spojenia obnovovať. Ako upozornila P. Brandoburová, osamelosť si so sebou nosíme aj na pracoviská, a preto je to téma aj pre zamestnávateľov. Čo na osamelosť funguje vo firme? „Obnova rituálu spoločného jedenia, komunitné záhrady či zavedenie času na zdieľanie aj osobných vecí v rámci pracovných porád,“ spomenula P. Brandoburová niekoľko možností, ktorými sa zamestnávatelia môžu inšpirovať.
K zmierňovaniu osamelosti zamestnancov a zamestnankýň patrí aj budovanie kultúry otvorenosti, vzájomnej dôvery a neformálnych väzieb. Manažment by mal byť pripravený rozpoznávať signály izolácie a vedieť viesť empatický rozhovor.
Prirodzeným riešením je aj podpora firemného dobrovoľníctva. Nie je to len forma pomoci, ale aj nástroj budovania sociálneho kapitálu a osobnej odolnosti. Poskytuje zmysluplné medziľudské interakcie, znižuje úroveň stresu a zvyšuje pocit životnej spokojnosti.
Osobná skúsenosť transformuje
Za každou štatistikou a vedeckou teóriou sa skrýva ľudský príbeh. Michaela Gálová z Domova jesene života, Erika Samuhelová zo spoločnosti Henkel Slovensko a Lucia Gregorová z Nadácie Pontis počas diskusie zdieľali, akú transformačnú silu má dobrovoľníctvo a ako dokáže meniť životy na oboch stranách – u tých, ktorí pomoc prijímajú, aj u tých, ktorí ju dávajú.
Aby malo dobrovoľníctvo dlhodobý efekt, potrebuje odborné vedenie a bezpečný rámec.
Organizácie, ktoré koordinujú dobrovoľníkov a dobrovoľníčky, zohrávajú úlohu „architektov dôvery“ – vytvárajú prostredie, kde pomoc funguje obojstranne. Michaela Gálová z Domova jesene života upozornila, že mnohí dobrovoľníci váhajú, či budú dostatočne prospešní. „Ideálne je začať tak, že prídu dvaja. Prítomnosť priateľa alebo iného dobrovoľníka znižuje tlak a umožňuje prirodzenejšie nadviazanie kontaktu,“ poradila Gálová.
Dôležité je aj citlivé párovanie dobrovoľníkov s prijímateľmi pomoci, ktoré rešpektuje osobnosť, hranice aj očakávania oboch strán. Len tak vzniká autentický a trvalý vzťah.
Ako môže firemné dobrovoľníctvo prispieť k zmierneniu osamelosti a posilňovaniu medziľudských väzieb si účastníčky stretnutia vyskúšali aj v praxi. V Domove jesene života sa zapojili do aktivít so seniormi a seniorkami – od spoločenských a vedomostných hier, až po kognitívne aktivity s terapeutickým presahom.
