Ako vniesť ESG kritériá do chodu verejných inštitúcií

Udržateľnosť je téma, ktorá hýbe nielen biznisom, ale čoraz častejšie sa objavuje aj vo verejnom sektore. Dôvody netreba hľadať dlho: klimatická zmena a snaha o zmiernenie jej dopadov, nárast záujmu o spoločensky zodpovedné aktivity zo strany zamestnancov a verejnosti, a v neposlednom rade aj šetrenie finančných prostriedkov. Kľúčovou motiváciou, ktorá sa zdá byť hnacím motorom pre mnohé organizácie, a ktorá najviac funguje aj v súkromnom sektore, je najmä povinnosť vyplývajúca zo zákona alebo regulácií Európskej únie.

Na našich stretnutiach s verejnými inštitúciami často zaznieva obava, že verejný sektor nedokáže držať krok s biznisom – či už hovoríme o financiách potrebných na realizáciu CSR aktivít, ľudskej kapacite alebo o byrokracii a nepružnosti, ktorá brzdí aj tých najmotivovanejších štátnych zamestnancov a zamestnankyne. Má to verejný sektor oproti firmám skutočne náročnejšie?

CSR verzus ESG – dva pojmy s rovnakým významom

Skratku CSR (Corporate Social Responsibility) v kontexte tohto príspevku využívame ako synonymum k ESG kritériám. CSR je častokrát mylne interpretované ako filantropia, t. j. darovanie financií zo zisku. Ak by sme CSR vnímali iba ako filantropiu, inštitúcie verejného sektora nemôžu konkurovať firmám, ktoré sú založené na tvorbe zisku. CSR alebo ESG však zahŕňajú široké spektrum tém, ktoré nájdeme pod tromi piliermi: Environmental, Social, Governance. Tie dávajú priestor firmám ako verejným inštitúciám realizovať množstvo zodpovedných aktivít, ktoré sa týkajú zamestnancov, životného prostredia, dodávateľského reťazca, transparentného riadenia firmy či rozvoja komunity.

Bez silnej motivácie sa nezaobídete

Keď sa pozrieme na ESG model z pohľadu kľúčových stakeholderov, ich definovanie pre biznis je pomerne jednoznačné. Ide o  subjekty, s ktorými prichádza firma pri svojej činnosti do priameho i nepriameho kontaktu: zákazníci/klienti, dodávatelia, zamestnanci, vlastníci, komunita a v neposlednom rade životné prostredie.  A tu sa dostávame k prvému problému verejných inštitúcií – ich klientom je každý občan a každá občianka SR.

Verejnosť ako najväčší stakeholder nie je ľahký oriešok a cesta k nemu vedie cez také zodpovedné opatrenia, ktorými dáte najavo prístupnosť a otvorenosť organizácie: inovatívna a transparentná komunikácia (na webe, sociálnych sieťach, napr. Toto je rovnosť), participatívne rozpočtovanie a plánovanie (kde občan nie je len predkladateľ, ale aj schvaľovateľ, napr. Mesto Brno) či zapojenie verejnosti do hodnotenia zákaziek.

Ak sa firma rozhodne byť viac udržateľnou, spočíta si, čo jej to prinesie a čo, naopak, vezme. K ďalším benefitom zodpovedného podnikania totiž patria aj zlepšenie reputácie a dôveryhodnosti v očiach zákazníkov, väčšia angažovanosť aj výkon zamestnancov a zamestnankýň, čo prirodzenie vedie k vyšším ziskom – zrejme najsilnejšiemu argumentu pre manažment firmy.

Verejný sektor však funguje v úplne iných podmienkach, preto sa jeho odhodlanie musí opierať o silnú motiváciu pre zodpovedné zmeny. Najmä ak si uvedomíme, že verejné inštitúcie majú za úlohu konať vo verejnom záujme a CSR aktivity sú „len“ dobrovoľnými aktivitami nad rámec zákona. Ak sa však inštitúcie rozhodnú ísť cestou udržateľnosti, získať môžu veľa – napríklad zefektívnenie využívania verejných zdrojov a skvalitnenie poskytovaných služieb.

Prekážkou v zodpovednom fungovaní verejného sektora sa môžu zdať aj limitované rozpočty, ktoré podliehajú verejnej kontrole. V skutočnosti si však mnohé spoločensky zodpovedné aktivity vyžadujú len minimum financií, niektoré sú dokonca úplne zadarmo (ak nepočítame s odmenou ľudí, ktorí sa im venujú). Tu je niekoľko príkladov:

• Verejne dostupný etický kódex organizácie v súlade s princípmi ESG, ktorý definuje jej hodnoty a princípy fungovania.
• Flexibilita práce, pokiaľ to povaha práce umožňuje.
• Interné dokumenty, ktoré používajú rodovo korektný jazyk a deklarujú nediskriminačný prístup.
• Podpora diverzity a inklúzie vytvorením podporných pracovných skupín zamestnancov a zamestnankýň (tzv. Employee Resource Groups).
• Transparentná a inovatívna komunikácia aktivít smerom dovnútra i navonok.
• Expertné alebo manuálne dobrovoľníctvo.

Motivácia by bola, no ako začať?

Aká je spotreba energií vo vašich kanceláriách? Využívate energiu z obnoviteľných zdrojov? Majú vaši zamestnanci a zamestnankyne možnosť anonymne vyjadriť svoj názor a navrhnúť zmeny v organizácii? Aký prístup máte k zamestnávaniu znevýhodnených skupín? Je pochopiteľné, že jeden človek v organizácii nepozná odpovede na všetky uvedené otázky. Preto je ďalším dôležitým krokom na ceste k ESG stratégii vytvorenie multidisciplinárneho tímu zloženého z interných zamestnancov a zamestnankýň naprieč rôznymi oddeleniami. Tím zložený zo zástupcov oddelení ľudských zdrojov, životného prostredia, compliance, nákupu a ďalších kľúčových oddelení vám vie priniesť dáta a odpovede na všetky otázky, ktoré sa týkajú aktuálneho stavu udržateľných opatrení vo vašej organizácii.

ESG model je o komplexnom prístupe k manažovaniu vzťahov so stakeholdermi. Ak má zodpovedná organizácia fungovať ako hodinky, musíte poznať potreby a dopad svojej činnosti na všetkých kľúčových partnerov. Partnerské vzťahy si vyžadujú neustálu prácu a kultiváciu, preto môže byť dobrým začiatkom prizvanie predstaviteľov stakeholderských skupín k jednému stolu. Pri tvorbe CSR stratégií vo firmách sa využívajú tzv. stakeholder dialógy, ktoré môžu prebiehať aj formou individuálnych osobných stretnutí, online dotazníkov či reprezentatívnych prieskumov. Vďaka nim zistíte, aké ESG témy sú dôležité pre vašich partnerov – od zamestnancov, cez dodávateľov služieb, až po občanov a komunitu, v ktorej pôsobíte.

Vďaka internému a externému dialógu získate základnú mustru pre vašu ESG stratégiu. Tú stačí doplniť o aktuálne trendy spoločenskej zodpovednosti – inšpiráciou vám môžu byť verejné inštitúcie zo zahraničia alebo samotné firmy.

V poslednom období čelí naša spoločnosť mnohým výzvam a úspešná organizácia zajtrajška na ne dokáže reagovať iba vtedy, ak napĺňa viac než len kritériá efektivity či ziskovosti. Empatia, otvorenosť, záujem o spokojnosť zamestnancov a potreby komunity – to sú vlastnosti, ktoré takejto organizácii nemôžu chýbať. Ak chcete byť v tejto oblasti úspešní aj vy, ESG stratégia je vašou príležitosťou pre posun.