15. 03. 2021

CSR trendy roku 2021

Uhlíková neutralita, uvedomelí zákazníci a firmy ako nádej pre spoločenskú zmenu. Spolu s dôrazom na rovnosť príležitostí a inklúziu ide o hlavné aktuálne trendy v spoločenskej zodpovednosti (nielen) firiem.

Hlavnou témou roka 2020 bola nepochybne pandémia, ktorá zasiahla do všetkých oblastí života. Priniesla so sebou zmeny, ktoré prinútia firmy prehodnotiť svoj dopad na spoločnosť. U spotrebiteľov priniesla zmenu v tom, ako nazerajú na svoje nákupné správanie a rozhodovanie. Podľa prieskumu Capgemini až 79 % spotrebiteľov mení svoje nákupné preferencie na základe spoločenskej zodpovednosti firmy, jej inkluzívnosti alebo environmentálneho dopadu. Pandémia teda priniesla zákazníkov, ktorí sú viac uvedomelí v téme udržateľnosti. Rovnaká zmena sa deje aj na strane investorov, ktorí svoje zdroje chcú sústrediť na firmy s udržateľnou stratégiou. Vyplýva to z tohtoročného listu riaditeľom, ktorý každoročne píše Larry Fink, riaditeľ nadnárodnej investičnej korporácie BlackRock. To je pre firmy jasným signálom, že nový normál môže byť už len zelený a udržateľný.

Boj s klimatickou krízou tu a teraz

Požiare, suchá či povodne, ktoré v uplynulom roku zasiahli svet v dôsledku klimatickej krízy, ukázali svoj priamy dopad aj na globálny finančný systém. Najdôležitejšie posolstvo, ktoré z listu Larryho Finka zaznieva, je, že pandémia neodkladne posunula boj s klimatickou krízou na prvé miesto. Vyplýva to aj z reportu OSN o napĺňaní Cieľov udržateľného rozvoja 2020, ktorý ukazuje, že klimatická zmena sa deje rýchlejšie, ako sa predpokladalo – rok 2019 bol druhým najteplejším zaznamenaným rokom a rovnako najteplejšia bola aj dekáda 2010 – 2019. Firmy teda boj s klimatickou krízou už nemôžu odkladať na „zajtra“ a zatvárať pred ňou oči, ale musia zásadne prehodnotiť svoje dlhodobé ciele, zamerať sa na udržateľné stratégie a poctivo merať svoj environmentálny dopad.

Veda, dáta a technológie na dosiahnutie uhlíkovej neutrality

Čo vieme zmerať, vieme zlepšiť – slová Petra Druckera, zakladateľa moderného manažmentu, nemôžu byť v kontexte dosiahnutia uhlíkovej neutrality a zníženia miery znečistenia našej planéty výstižnejšie v tom, ako sa k týmto problémom postaviť. Podľa OSN sa viac ako 110 krajín sveta  zaviazalo dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu, čo predstavuje viac ako 65 % globálnych emisií uhlíka a viac ako 70 % svetovej ekonomiky. Svetové ekonomické fórum malo na tohtoročnom stretnutí ako jednu z top tém využívanie blockchain technológie na meranie a znižovanie emisií v priemysle. Science-based targets iniciatíva privítala 1000. člena, aby mu rovnako ako ostatným firmám pomohla nastaviť vedecky podložené klimatické ciele. Aj Európska únia podniká kroky, aby firmy dôslednejšie informovali o svojom dopade na životné prostredie. To samozrejme platí aj pre slovenské firmy. Európska únia mení smernicu o nefinančnom reportovaní, podľa ktorej sa povinné reportovanie od roku 2023 môže dotknúť všetkých firiem s 250 a viac zamestnancami. Doteraz to boli len spoločnosti verejného záujmu s 500 a viac zamestnancami. Firmy teda okrem finančných reportov budú musieť informovať aj o svojej uhlíkovej stope, spotrebe vody a energie.

Firmy ako zdroj kvalitných informácií a hlas spoločenskej zmeny

Ďalšia oblasť, ktorú významne ovplyvnila pandémia, je dôvera v inštitúcie a prijímanie informácií. Podľa prieskumu Edelman Trust Barometer 2021 nadobudli dezinformácie a nedôvera enormné rozmery. Dôvera v informačné zdroje a kanály je najnižšia za posledných 20 rokov. V máji 2020 boli vlády najdôveryhodnejšie inštitúcie v boji proti pandémii a s tým spojenými problémami, no za posledných 6 mesiacov klesli spomedzi 4 skúmaných inštitúcií (NGOs, médiá, firmy, vlády) najnižšie. V atmosfére nedôvery a „alternatívnych“ faktov sú to práve firmy, ktoré prinášajú nádej a majú v rukách dôveru ľudí. Až 61 % respondentov ich označilo za najdôveryhodnejšie inštitúcie a zároveň za etické a kompetentné. Respondenti tiež očakávajú, že riaditelia firiem by mali nahlas hovoriť o spoločenských problémoch (86 %) a mali by zakročiť, keď ich vláda nerieši (68 %). Firmy by mali prijať svoju úlohu a byť zdrojom pravdivých a kvalitných informácií. Zároveň by sa nemali báť verejne hovoriť a riešiť spoločenské témy, ktoré nemajú dostatočnú pozornosť na strane verejných inštitúcií.

Rovnosť, diverzita a inklúzia v centre pozornosti                    

Náhla zmena systému práce a prechod do online prostredia priniesol sťažené podmienky fungovania rôznym skupinám zamestnancov. Zladenie starostlivosti o domácnosť či udržanie si rovnováhy medzi osobným a pracovným životom sú v dobe pandémie extrémne náročné. Podľa prieskumu spoločnosti McKinsey majú viaceré skupiny zamestnancov pozoruhodne podobné problémy, ktorým v rámci tejto situácie čelia, ako je otázka mentálneho zdravia, work-life balance, zdravie a bezpečnosť na pracovisku, chýbajúci pocit kontaktu a spolupatričnosti s kolegami, či obavy o pracovné príležitosti. Prieskum tiež hovorí, že zamestnanci majú pocit, že tieto výzvy nie sú krátkodobé. Starostlivosť o zamestnancov je preto (nielen) na najbližšie obdobie kľúčová. Dôležitú úlohu zohrávajú HR oddelenia firiem, ktoré musia svoje inovačné procesy zapnúť na maximum a poskytnúť zamestnancom v dobe odstupu oporu a podporu, ktorú veľmi potrebujú. V čase neistoty vystupuje do popredia potreba empatie, partnerského prístupu a spolupatričnosti.

Vyššie spomínané trendy ešte možno doplniť o podporu malých lokálnych firiem, virtuálne dobrovoľníctvo, individuálnu filantropiu, či sociálne a zelené investovanie, ktoré taktiež budú formovať spoločenskú zodpovednosť v roku 2021.

Autorka: Miroslava Gočálová