02. 12. 2021

Firmy by nemali vnímať meranie emisií len ako povinnosť. Priniesť im môže aj konkurenčnú výhodu

Firmy by sa mali zaoberať klimatickou krízou a aktívne podnikať kroky na zmiernenie jej dôsledkov. Myslia si to, podľa prieskumu BLF, nielen ľudia na Slovensku, ale aj Európska únia, ktorá od roku 2023 uloží firmám povinnosť merať svoju uhlíkovú stopu. Na online podujatí BLF Štafeta sme preto hovorili o tom, ako uchopiť meranie uhlíkovej stopy, akým výzvam firmy pri meraní čelia a na čo by sa mali pripraviť.

O svoje skúsenosti sa podelili environmentálny expert Viktor Třebický, zakladateľ českej konzultačnej spoločnosti CI2, a členské firmy BLF – Plzeňský Prazdroj, ESET a VSE.

Vlani poklesli emisie skleníkových plynov v dôsledku pandémie globálne o 5 %. „Vzhľadom na široký dopad pandémie je to prekvapivé a ukazuje nám to, aké ťažké bude dosiahnuť uhlíkovú neutralitu,” zhodnotil Viktor Třebický. Najviac emisií aktuálne produkuje Čína, nasledujú USA a Európska únia.

Podľa jeho slov však netreba zabúdať ani na kumulatívne, teda historické emisie. „Keď dnes spálime liter benzínu, emisie, ktoré sa dostanú do atmosféry, budú pôsobiť ďalších 100 rokov, pätina z nich dokonca až 500 rokov.” Európska únia, ktorá je druhým najväčším producentom kumulatívnych emisií na svete, preto aktívne podniká kroky s ambicióznym cieľom – vytvoriť z Európy do roku 2050 prvý uhlíkovo neutrálny kontinent.

Prečo je meranie CO2 vo firmách dôležité?

„Štáty môžu nastaviť regulátory, energetickú politiku, ale vo výsledku je samotná realizácia na domácnostiach, samosprávach a firmách,” povedal V. Třebický. Aj preto Európska komisia predstavila smernicu o nefinančnom reportovaní, ktorá začne platiť v roku 2023 a bude sa týkať omnoho väčšieho spektra firiem ako doteraz. Tie budú po novom povinné reportovať svoju uhlíkovú stopu, teda celkové množstvo skleníkových plynov, ktoré zodpovedajú aktivitám alebo produktom firmy.

Uhlíková stopa sa tak čoskoro stane kľúčovým ukazovateľom udržateľnosti firmy. Potvrdzujú to aj skúsenosti V. Třebického, ktorý spolupracoval s desiatkami firiem na počítaní alebo overovaní ich uhlíkovej stopy. „Pomaly, ale isto sa to stáva nielen požiadavkou trhu, najmä pri veľkých firmách, ale aj investorov či významných klientov. Pýtajú sa – ako uhlíkovo náročná je vaša firma?” Okrem úprimného záujmu firmy o budúcnosť planéty tak bude ďalším dôvodom k meraniu CO2 stopy aj udržanie konkurencieschopnosti pri získavaní zákaziek.

Emisie je možné merať v troch kategóriách

Podniky najčastejšie stanovujú uhlíkovú stopu v súlade s postupom GHG Protokolu. Ten rozdeľuje emisie do 3 kategórií podľa pôvodu, tzv. Scope:

Scope 1 – ide o priame emisie, ktoré firma vytvára. Patria sem napríklad emisie z vykurovania, firemných vozidiel, klimatizácií alebo z priemyselných procesov.

Scope 2 – sem zaraďujeme nepriame emisie z energie. Teda tie, ktoré sú spojené so spotrebou nakupovanej energie (elektrina, teplo, para, chladenie) – nevznikajú priamo vo firme, ale sú dôsledkom jej aktivít.

Scope 3 – patria sem ďalšie nepriame emisie, ktoré vznikajú v dôsledku aktivít firmy a sú mimo jej priamej kontroly. Ide napríklad o služobné cesty, nakladanie s odpadmi alebo nákup surovín.

Meranie uhlíkovej stopy ako príležitosť

Třebický odporúča firmám, aby meranie uhlíkovej stopy nevnímali len ako ďalšiu povinnosť, ale ako príležitosť. Zmapovanie emisií bude podľa neho najlepším východiskom pre nastavenie opatrení s cieľom ich znižovania, neskôr aj nutnosťou pri prezentovaní o činnosti firmy. „Aj keď sú s tým spojené náklady, vo výsledku vám to môže priniesť úsporu prostriedkov.”

A nielen to – vďaka presným dátam o uhlíkovej stope sa aspekt udržateľnosti firmy môže stať jedným z kľúčových pri rozhodovacích procesoch. Potvrdzuje to aj Leoš Vrzalík, Sustainable Procurement Lead v spoločnosti Asahi Europe and International, pod ktorú patrí aj Plzeňský Prazdroj: „Rozhodovanie už nie je len o ekonomike alebo marketingu. Všetko posudzujeme aj z hľadiska udržateľnosti. Nový produkt môže byť skvelý z marketingového hľadiska, ale ak je s ním spojená vyššia uhlíková stopa, je to pre nás veľké negatívum.”

Ako vo firme začať s meraním?

Ešte skôr, ako sa firma pustí do merania uhlíkovej stopy, je nevyhnutné, aby si majitelia aj manažment uvedomili, že celý proces zmeraním len začína a je potrebné navrhnúť a implementovať opatrenia, ktoré budú smerovať k zníženiu produkcie emisií. Ďalším krokom je určenie si rozsahu reportingu – mnohé firmy začínajú s meraním v rámci Scope 1 a 2 a po rokoch to rozšíria o nepriame emisie.

Manažment firmy by si mal tiež určiť organizačné hranice. „Niektoré firmy zahŕňajú do merania všetko, čo majú pod kontrolou. Iné zasa používajú tzv. equity share, teda do úvahy berú len emisie podielu firmy, ktorý vlastnia,” upozornil V. Třebický. Kľúčové je aj zostavenie tímu, ktorý bude dáta zbierať a spracovávať. Zber dát trvá v ideálnom prípade 1-2 mesiace, pri výrobných závodoch je to zložitejšie, proces trvá aj pol roka.

Keď sú všetky dáta skompletizované, nasleduje samotný výpočet, spracovanie správy, jej prezentácia a navrhnutie odporúčaní. „Je pomerne bežnou praxou, že firmy žiadajú, aby výpočet ešte overila tretia strana, nezávislý audítor,” uviedol V. Třebický a zároveň upozornil, že pri zavádzaní opatrení je potrebné myslieť aj na ich ekonomickosť. Napríklad nákup elektromobilov je nákladná vec, no neušetrí až tak veľa uhlíkovej stopy. Väčšina firiem preto začína s nákupom zelenej elektriny.

Meranie môže byť pre firmy problém

Meranie uhlíkovej stopy môže byť pre firmy na začiatku problematické. „Vyžaduje si to zber obrovského množstva dát, navyše vo forme, ktorá doteraz neprebiehala,” povedal L. Vrzalík. V Asahi nepriame emisie (Scope 3) prvýkrát zmerali v roku 2019, a to na úrovni 18 európskych pivovarov. „Aj keď táto oblasť zaznamenáva obrovský boom, väčšina firiem stále nie je zvyknutá tieto veci reportovať,” dodal. Niektoré firmy z hodnotového reťazca im dáta dokonca odmietajú poskytovať, pretože ich považujú za interné záležitosti. V mnohých prípadoch si tak musia vystačiť s priemernými dátami trhu.

„Scope 3 je veľmi rozsiahly, aj my začíname postupne,” reagovala Lucia Marková, CSR Team Lead spoločnosti ESET. Prvým krokom pre nich bolo definovanie položiek, ktoré majú najväčší vplyv na uhlíkovú stopu, teraz idú postupne pracovať na ich znižovaní. Okrem spotreby tepla v budovách, v ktorých sú nájomcom, tvorí najväčší objem ich nepriamych emisií energia z dátových centier – ESET ich neprevádzkuje, využíva externých dodávateľov, no takto vytvorené emisie súvisia s činnosťou firmy. Zaviedli preto opatrenia súvisiace s výberom dátových centier.

Zavedenie opatrení je potrebné citlivo komunikovať zamestnancom

Mnohé opatrenia súvisiace so znižovaním uhlíkovej stopy sa týkajú priamo zamestnancov a zamestnankýň. Tí by mali chápať, prečo firma prichádza so zmenami. „Snažíme sa, aby bol každý krok odkomunikovaný ako benefit a pomoc životnému prostrediu,” priblížila Adriana Kakárová, špecialistka komunikácie VSE Holding. Firma využíva interný portál GUSTO, kam môžu zamestnanci a zamestnankyne prispievať nápadmi alebo inováciami, ktoré sa týkajú zelených procesov. Dvakrát ročne majú tiež možnosť prihlásiť sa do inovačného workshopu, v rámci ktorého si vyberú tému a pracujú na jej riešení.

Kompenzácia emisií ako posledný krok

Spôsobom, ako redukovať emisie, je aj ich kompenzácia prostredníctvom investovania do projektov na ochranu klímy. Podľa V. Třebického by to však mala byť až posledná možnosť. „Môže to byť dobrá cesta v prípade, že firma už nie je schopná ďalej znižovať vlastné emisie,” upozornil. Aj podľa L. Markovej ľudia vnímajú, že má ísť až o druhý krok. „Stanovili sme si ambiciózny plán priblížiť sa uhlíkovej neutralite do roku 2040. Kompenzáciu plánujeme zabezpečiť ponechaním biodiverzity v areáli budúceho ESET campusu – citlivo, s dôrazom na charakter zóny,” dodala.

Vrzalík má rovnaký názor – uviedol, že nebudú kompenzovať svoje emisie vysádzaním stromov v Kolumbii: „Vedieme vo firme debaty, či by to s kompenzáciou emisií nešlo tak, že by sme spolupracovali s našimi poľnohospodármi a pomáhali im so znižovaním uhlíkovej stopy. Chceme byť čo najviac lokálni a čo najbližšie k nášmu biznisu.”

Odporúčania pre firmy:

Leoš Vrzalík, Asahi Europe and International: „Robte to s tým, že chcete niečo docieliť. Nech to nie je greenwashing, ale skutočný cieľ manažmentu znížiť uhlíkovú stopu. Odporúčam minimálne na začiatku osloviť externú firmu, ktorá vám s tým pomôže.”

Henrieta Fabiánová, VSE Holding: „Je najvyšší čas s meraním začať, či už z presvedčenia alebo v rámci povinností, ktoré sa budú firiem v rámci nefinančného reportovania týkať. Vytvorte tím, začnite sa tomu venovať a získavajte informácie. Kľúčový je aj úprimný záujem manažmentu, aby sa ambície znižovania emisií mohli šíriť nižšie.”

Lucia Marková, ESET: „Je dôležité určiť si hlavný cieľ a čiastkové ciele pre jednotlivé časové obdobia. Vytvorte si roadmapu, ktorá bude prezentovať konkrétne kroky a ich následnú realizáciu. Nezabudnite ani na rýchle zmeny, ktoré môžu ovplyvniť uhlíkovú stopu už v ďalšom roku.”